Lenže ja som vždy chcela písať...chcela som byť spisovateľkou a písať bestsellery podľa ktorých by sa točili filmy...bohužiaľ nielenže som sa ňou nestala...ja som pre to nikdy nič nespravila. Ale nemôžem povedať, že mi je to ľúto...Možno niekedy príde ten čas, keď pocítim silnú túžbu napísať scenár a natočiť film, alebo vydať strhujúcu knihu...a možno nepríde. Strašne rada by som písala o politike, o ekonomickej kríze, o medzinárodných vzťahoch, vyjadrovala sa na aktuálne témy a bola vtipnou glosátorkou spoločenského života, ale myslím, že človek by sa mal venovať témam ktorým rozumie...Niekedy síce nedokážem pochopiť ani seba samú, ale i tak si myslím, že mám najväčší prehľad vo svojom vlastnom živote...
Keď som bola malá, tak mi mama hovorievala, že všetko čo chcem, sa mi splní. Myslím, že je to pravda...ona sama mi šla príkladom a svojou kariérou mi každý deň dokazovala pravdivosť tohto tvrdenia...A tak sa podľa toho snažím žiť...Do čerta! Niekedy je to ale poriadne ťažké! Akosi som si príliš zvykla na to, že chcem a veci vychádzajú...a občas aj nevychádzajú. Lenže v rodine, ktorej vládne žena- psychoterapeutka sa tak často riešia problémy, že vás načisto prejde chuť riešiť tie svoje....Áno, moja mama je terapeutka. Život s ňou je úžasný, plný pochopenia a rozhovorov plných emócií a liečby duše...lenže všetkého veľa škodí....a zatiaľ čo sa zo mňa stával dobrý radca, premieňala som sa v oveľa horšieho pacienta. Bože! Nevravím, že som teraz psychopat...teda aspoň si myslím, že nie som...( psychopat si nikdy neprizná, že je psychopat) len mám aj ja svoje problémy a k nim pocit, že nepoznám riešenie...ale kto z nás to nepozná...